Izrael a Spojené štáty sa podľa viacerých izraelských médií snažia diplomatickými prostriedkami zabrániť Medzinárodnému trestnému súdu vo vydaní zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a niekoľkých ďalších izraelských predstaviteľov.
Napísal o tom dnes spravodajský web The Times of Israel. Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu je prvou stálou inštitúciou svojho druhu s celosvetovou pôsobnosťou, ktorá stíha jednotlivcov za zločiny proti ľudskosti, genocíde a vojnové zločiny.
Analytik Ben Kaspit na spravodajskom portáli Walla napísal, že Netanjahu je vystavený "neobvyklému stresu", pretože by na neho a ďalších Izraelčanov mohol vydať tribunál v Haagu zatykač, čo by znamenalo výrazné zhoršenie medzinárodného postavenia Izraela.
Predseda izraelskej vlády podľa analytika vedie "nepretržitý telefonický tlak", aby zatykaču zabránil, a zameriava sa najmä na administratívu amerického prezidenta Joea Bidena.
Analytik izraelského denníka Haarec Amos Harel uviedol, že izraelská vláda predpokladá, že by hlavný prokurátor ICC Karim Khan mohol v nadchádzajúcom týždni vydať zatykače na Netanjahua, izraelského ministra obrany Joava Galanta a náčelníka generálneho štábu izraelskej armády Herciho Haleviho.
Spojené štáty, ktoré rovnako ako Izrael nie sú medzi 124 signatármi Rímskeho štatútu ICC, sa podľa Harela zapojili do snahy zatykača zablokovať.
Netanjahu v piatok uviedol, že akékoľvek rozhodnutie ICC, ktorý vyšetruje teroristický útok Hamasu na Izrael z vlaňajšieho 7. októbra a tiež izraelskú ofenzívu v Pásme Gazy, neovplyvní postup Izraela, ale predstavoval by nebezpečný precedens.
"Nikdy sa neprestaneme brániť. Zatiaľ čo rozhodnutie haagskeho súdu neovplyvní konanie Izraela, predstavovalo by nebezpečný precedens ohrozujúci vojakov a predstaviteľov každej demokracie bojujúci proti zločinnému terorizmu a agresii," povedal.
Palestínska autonómia so sídlom v Ramalláhu na okupovanom Západnom brehu Jordánu sa k ICC pripojila v roku 2015. Vo februári 2021 senát sudcov ICC rozhodol, že tribunál môže súdiť prípadné vojnové zločiny spáchané na palestínskych územiach.
Otvorila sa tým cesta k vyšetrovaniu možných zločinov Izraelčanov a Palestínčanov kvôli skutkom v Pásme Gazy, na okupovanom Západnom brehu aj vo východnom Jeruzaleme. Izrael a Spojené štáty krok ICC kritizovali.
Izrael začal ofenzívu v Pásme Gazy po teroristických útokoch zo 7. októbra, keď palestínska skupina a doterajší vládca pásma Hamas a jeho spojenci v izraelskom pohraničí pozabíjali na 1200 ľudí a vyše 250 osôb uniesli.
Pri prvom a doteraz jedinom pokoji zbraní na konci novembra bola prepustená necelá polovica rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov.
Predpokladá sa, že v Pásme Gazy ešte zostáva 129 rukojemníkov unesených v októbri, nie všetci sú však nažive. Izrael v odvete začal masívne bombardovanie Pásma Gazy a pozemnú operáciu, ktoré si podľa úradov ovládaných Hamásom doteraz vyžiadali životy 34.454 Palestínčanov.
