Slovenské elektrárne boli v minulosti označované ako rodinné striebro krajiny. No ešte koncom 90. rokov minulého storočia boli po vláde Vladimíra Mečiara v kritickom stave. Kabinet držal ceny elektriny nízko a podnik čelil aj kritike za sporné obstarávania.
Výsledkom boli straty pre štátny podnik, ktorý sa v tom čase venoval nielen výrobe, ale aj predaju komodity. Tieto činnosti Dzurindova vláda neskôr oddelila a založila distribučky.
Producenta prúdu však naďalej ťahali dole tendre a zmluvy, za ktoré čelil kritike aj vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko. Zároveň mali aj finančné problémy. Išlo o dlhy, ktoré vtedy v korunách predstavovali vyše 50 miliárd.
Objem preto plánovali reštrukturalizovať za lepších podmienok, a to celkovo v sume 1,3 miliardy eur. Na vtedajšie slovenské pomery išlo o obrovskú a mimoriadne sledovanú transakciu. Tá pomohla podniku postaviť sa na nohy. Vláda následne v roku 2006 spoločnosť mohla privatizovať a pustila do nej taliansky Enel.
Od týchto udalostí prešlo niekoľko rokov. A elektrárne, ktoré teraz patria manažérsky najmä pod český Energetický a průmyslový holding...
