Členstvo Slovenska v Európskej únii je kľúčovým faktorom, ktorý krajine zaisťuje jej prosperitu a ukotvenie demokratických princípov. Chýbajúce reformy však brzdia Slovensko pri dobiehaní priemernej životnej úrovne v európskom bloku. Uviedli to analytici oslovení ČTK. Alternatíva k členstvu v EÚ, do ktorej Slovensko v roku 2004, podľa nich neexistuje.
"Možnosť podnikať na spoločnom trhu výrazne rozšírila priestor pre slovenských exportérov, ale rovnako tak sa značne rozšírili regulačné podmienky. Keď sa pozrieme na podmienky na podnikanie v 90. rokoch minulého storočia a po vstupe do EÚ, došlo k výraznému zlepšeniu," uviedol analytik mimovládneho Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.
Podľa ekonóma bankového domu Slovenská sporiteľňa Mateja Horňáka investície z európskych fondov sú kľúčovou súčasťou verejných investícií na Slovensku a v mnohých oblastiach predstavujú prakticky jediný zdroj krytia väčších projektov. "Bohužiaľ aj po 20 rokoch v EÚ sme stále nenašli fungujúci, efektívny a hladký spôsob čerpania a rozdeľovania týchto fondov, čo spôsobilo aj prepadnutie istej časti z nich," uviedol.
Ďurana uviedol, že európske fondy vyvolali u politikov pocit, že nie je potrebné investovať vlastné zdroje, a dali preto prednosť rozdávaniu v podobe rôznych sociálnych programov namiesto investícií na podporu ekonomického rastu.
Slovenské ministerstvo zahraničia vo februári uviedlo, že vďaka európskym fondom sa na Slovensku podarili investície za 30 miliárd eur (759 miliárd korún). Táto suma zodpovedá napríklad takmer celkovým výdavkom slovenského štátneho rozpočtu za rok 2023.
Chýbajúce reformy podľa ekonómov však spôsobili, že Slovensko pomalšie, než by mohlo, dobieha životná úroveň EÚ. "Väčšinu tohto obdobia sme mali na Slovensku ľavicovo populistické vlády, ktoré nemajú v popise práce podporu ekonomického rastu. Ekonomická úroveň SR bola na začiatku výrazne vyššia a rýchlejšieho súpera, ktorý sa tiež zlepšuje, sa ťažko dobieha," uviedol Ďurana.
Horňák si myslí, že hoci debaty o vystúpení Slovenska z EÚ prakticky neexistujú, stále treba pripomínať, že odchod z Európskej únie by bol pre ekonomiku krajiny hospodárskou katastrofou a zásadnou ranou pre životnú úroveň.
Európska mena, ktorú z vyšehradskej štvorky zaviedla Bratislava doteraz ako jediná krajina – na začiatku roka 2009 – je podľa Ďurany predovšetkým politickým projektom.
"Rýchly rast Poľska, ale aj stabilný rast Česka ukazuje, že spoločná mena nie je tým skutočným rozdielovým faktorom. Euro nezmenilo situáciu na ekonomickej mape eurozóny, juh vrátane Slovenska stále výrazne zaostáva," uviedol. Dodal, že skoršia politika nulových úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky viedla k tomu, že Slovensko má najviac zadlžené domácnosti v rámci V4.
Horňák si myslí, že v prípade Slovenska, ktoré je malou a otvorenou ekonomikou, prevažujú výhody členstva v eurozóne nad nevýhodami. "Treba však povedať, že mena je len jedným dielikom celej skladačky v ekonomike," uviedol. Doplnil, že skvele fungujúca menová politika nezachráni dlhodobý rozvoj hospodárstva pri slabej rozpočtovej politike, chýbajúcich reformách alebo neprimeraných zásahoch do obchodu.
