Rozširovanie NATO na východ niesla Moskva s veľkou nevôľou už od prvej vlny rozšírenia, ktoré označovala za ohrozenie vlastnej bezpečnosti. NATO sa v roku 1999 rozšírilo o Česko, Poľsko a Maďarsko, v roku 2004 o Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko a Slovensko, v roku 2009 aj o Chorvátsko a Albánsko, v roku 2017 o Čiernu Horu a v roku 2020 o Severné Macedónsko. Teraz má NATO 30 členov.
Sporné je alebo bolo úsilie o členstvo v prípade Ukrajiny a Gruzínska. Pod vplyvom niektorých západoeurópskych krajín, obávajúcich sa zhoršenia vzťahov s Ruskom, NATO v roku 2008 na summite v Bukurešti nezaradilo tieto dva štáty do Akčného plánu členstva. Aliancia však vyhlásila, že v budúcnosti sa obe krajiny členmi NATO môžu stať.
V decembri 2014 ukrajinský parlament schválil zrušenie neutrality a rozhodol, že krajina sa bude usilovať o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Za návrh, ktorý predložil vtedajší prezident Petro Porošenko, hlasovalo 303 zo 450 poslancov.
Podľa Kyjeva neúčasť v blokoch neodvrátila ruskú agresiu a nie je odôvodnená. V roku 2014 Rusko totiž anektovalo ukrajinský Krym a na východe Ukrajiny začali boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami podporovanými Moskvou. Proti prijatiu Ukrajiny sa už vtedy vyslovovali napríklad Francúzsko a Nemecko.
V júni 2017 ukrajinský parlament prijal zákon, ktorý snahu stať sa členom Severoatlantickej aliancie oficiálne zakotvil ako prioritu štátnej politiky. Doterajšie odmietanie príklonu krajiny k NATO označil Porošenko za najväčšiu chybu bývalého ukrajinského vedenia. Neutralitu do ukrajinských zákonov presadil v júli 2010 vtedajší proruský prezident Viktor Janukovyč. Kremeľ vzápätí pohrozil, že Rusko by takéto priblíženie NATO k ruským hraniciam nenechalo bez odpovede.
O prípadnom členstve Ukrajiny v NATO sa začalo opäť výrazne hovoriť po ruskej invázii na Ukrajinu tento rok 24. februára.
Ešte v januári síce americký minister zahraničia Antony Blinken v písomnej odpovedi na bezpečnostné požiadavky Moskvy týkajúce sa okrem iného rozširovania NATO napísal, že dvere Severoatlantickej aliancie zostávajú aj napriek ruským výhradám otvorené a nič sa na tom nezmení, v polovici marca ale ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal do Londýna v online prejave pred zástupcami severoeurópskej vojenskej spolupráce Joint Expeditionary Force, že si je vedomý toho, že jeho krajina sa členom aliancie nestane.
Podľa Zelenského už bolo Kyjevu dané na zrozumenú, že politika "otvorených dverí" sa Ukrajiny netýka. "Je jasné, že Ukrajina nie je členom NATO, my to chápeme, sme súdni ľudia. Roky sme počúvali o otvorených dverách, ale teraz sme tiež počuli, že sa dovnútra nedostaneme, a to si musíme priznať," povedal okrem iného prezident. Najvyšší ukrajinský predstaviteľ tiež vtedy znovu vyzval na uzavretie neba nad Ukrajinou. Zároveň však priznal, že pravdepodobnosť kladnej reakcie na túto žiadosť je veľmi malá.
To neskôr potvrdil na marcovom mimoriadnom summite aj šéf aliancie Jens Stoltenberg. Lídri krajín aliancie odsúdili ruskú agresiu voči Ukrajine, vyzvali na potrestanie vojnových zločinov a varovali Moskvu pred použitím chemických zbraní. Zhodli sa tiež na ďalšom posilnení východného krídla bloku vrátane rozmiestnenia bojových skupín na Slovensku, v Maďarsku, v Rumunsku a v Bulharsku a na ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine. Stoltenberg ale znovu zopakoval, že aliancia musí zabezpečiť, aby sa vojna nerozšírila mimo Ukrajiny a aby neprerástla do konfliktu medzi NATO a Ruskom. Taktiež povedal, že prípadné členstvo Ukrajiny v NATO na stole nie je.
Dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jeho krajina podáva žiadosť o urýchlené prijatie do Severoatlantickej aliancie. Zelenskyj sa tak vyjadril krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin v Kremli oznámil anexiu štyroch Moskvou okupovaných ukrajinských regiónov a s ich proruskými lídrami podpísal zmluvy o pripojení týchto ukrajinských území k Ruskej federácii.
Západ anexiu odmieta. Putin tiež povedal, že sa anektovaných území nevzdá a bude ich obhajovať všetkými dostupnými prostriedkami.
V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu podali prihlášku do NATO Švédsko a Fínsko. Vstup týchto krajín do NATO musia schváliť parlamenty všetkých existujúcich členov. Podľa informácií NATO tak stále neurobili Maďarsko a Turecko, ktoré si kladie niekoľko podmienok.
Turecko po oboch severských krajinách chce, aby tvrdšie postupovali voči organizáciám, ktoré Ankara považuje za teroristické. Ide o PKK, rôzne kurdské milície, ale tiež o priaznivcov klerika Fethullaha Gülena, ktorí podľa tureckých úradov stoja za neúspešným pokusom o vojenský prevrat z roku 2016. Turecko tiež požaduje zrušenie zbrojného embarga. Švédske úrady už vydávanie licencií na predaj zbraní do Turecka obnovili.
