Miera inflácie v eurozóne v auguste klesla na 2,2 percenta z júlových 2,6 percenta, uviedol vo svojom rýchlom odhade európsky štatistický úrad Eurostat.
Najviac medziročne zdražovali služby, a to o 4,2 percenta. Ešte v júli zdražovali o štyri percentá. Naopak medziročne zlacneli energie. Údaje za celú Úniu takzvaný bleskový odhad neobsahuje.
Ceny energií medziročne klesli o tri percentá, zatiaľ čo v júli rástli o 1,2 percenta. Potraviny, alkohol a tabak medziročne zdraželi o 2,4 percenta. Zdražovanie v tejto kategórii tak zrýchlilo z júlových 2,3 percenta.
Ceny neenergetického priemyselného tovaru oproti rovnakému mesiacu minulého roka stúpli o 0,4 percenta, zatiaľ čo ešte v júli to bolo o 0,7 percenta.
Najvyššiu infláciu v eurozóne malo v auguste naďalej Belgicko, a to 4,5 percenta. Klesla tak z júlových 5,4 percenta. Nasledujú Estónsko s 3,4 percenta, Holandsko s 3,3 percenta a Slovensko s 3,2 percentaami. Naopak najnižšiu infláciu Eurostat zaznamenal v Litve, a to 0,7 percenta.
Inflácia v eurozóne stále zostáva nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky. Tá predvlani v júli začala zvyšovanie úrokových sadzieb s cieľom dostať infláciu pod kontrolu, vlani v októbri však zvyšovanie úrokov prerušila.
Odvtedy držala svoju základnú úrokovú sadzbu na 4,5 percenta, až teraz na začiatku júna sa Rada guvernéru podľa očakávania rozhodla znížiť úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu. Základná sadzba tak klesla na 4,25 percenta.
Podľa zdrojov agentúry Reuters sa čoraz viac činiteľov ECB prikláňa k septembrovému zníženiu sadzieb. Šéfka ECB Christine Lagardeová, ktorej podpora bude pre septembrové zníženie úrokov kľúčová, zatiaľ ohľadom tohto kroku nevyslala žiadny konkrétny signál av posledných týždňoch sa k politike banky verejne nevyjadrovala.
Na tlačovej konferencii po júlovom zasadnutí uviedla, že možnosť prípadného ďalšieho zníženia sadzieb v septembri je "úplne otvorená".
