Obavy vyslovené Európskou komisiou v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a právomocou generálneho prokurátora zrušovať rozhodnutia nižších prokurátorov vychádzajú z neznalosti alebo nepochopenia koncepcie ústavného postavenia a úloh prokuratúry, ako aj účelu sledovaného mimoriadnym opravným prostriedkom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
Vyplýva to z reakcie generálneho prokurátora Maroša Žilinku na správu eurokomisie o stave právneho štátu.
"Na čele prokuratúry nie je ani komisia a ani predsedníčka komisie. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorý riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch a nesie ústavnú zodpovednosť za činnosť, plnenie úloh a fungovanie prokuratúry," zdôraznil Žilinka vo svojom stanovisku, ktoré sprostredkovala hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.
"Ubezpečujem všetkých, že prokuratúra, ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti, si plní a vždy bude plniť ústavne definované poslanie prokuratúry ako orgánu ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu," zdôraznil generálny prokurátor.
Vyslovil garanciu, že bude naďalej účelne využívať všetky právne nástroje v záujme ochrany zákonnosti a verejného záujmu.
Odporúčania Bruselu sa týkajú okrem iného opatrení na zabezpečenie nezávislosti členov Súdnej rady, predloženia návrhov na reguláciu lobingu či zabezpečenia účinného a nezávislého vyšetrovania prípadov veľkej korupcie. Komisia odporúča aj posilniť pravidlá a mechanizmy s cieľom obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií.
