Obmedzené monitorovanie kvality ovzdušia, nárast znečisťovania, pribúdajúce prípady srdcových ochorení. Dokonalá búrka.
Pred zhoršujúcou sa situáciou v Afrike varujú doktor Mark Miller, predseda expertnej skupiny pre znečistenie ovzdušia a klimatickú zmenu Svetovej federácie pre zdravé srdce (WHF), a profesorka Mariachiara Di Cesare, riaditeľka Inštitútu verejného zdravia a blahobytu na Univerzite v Essexe a členka vedeckého výboru WHF.
Každý rok je znečistenie ovzdušia spojené s viac ako ôsmimi miliónmi predčasných úmrtí na celom svete, čo z neho robí najzávažnejší environmentálny rizikový faktor pre ľudské zdravie.
Napriek preukázaným súvislostiam medzi znečistením ovzdušia a kardiovaskulárnymi ochoreniami – najväčším zabijakom na svete – v mnohých častiach sveta stále chýba spoľahlivé monitorovanie kvality ovzdušia.
Výskum naprieč Afrikou odhaľuje „dokonalú búrku“ – obmedzené monitorovanie kvality ovzdušia, nárast znečistenia a pribúdanie ľudí so srdcovými ochoreniami. Ako zabrániť tomu, aby sa z tejto situácie stala vážna kríza verejného zdravia?
Znečistenie ovzdušia prispieva k množstvu kardiovaskulárnych problémov vrátane ochorení srdca, hypertenzie, mŕtvice a zlyhania srdca.
Hoci sú jeho účinky rozšírené, určité regióny sú postihnuté neúmerne, najmä tie s obmedzenou zdravotnou infraštruktúrou a nedostatkom zdrojov na riešenie problémov s kvalitou ovzdušia.
V Afrike rastie výskyt kardiovaskulárnych ochorení rýchlo. Len v roku 2021 zaznamenali subsaharské krajiny viac ako milión úmrtí súvisiacich s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Do roku 2030 sa očakáva, že prekonajú infekčné choroby ako hlavná príčina smrti v regióne.
Viac ako polovica úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia v Afrike sa dnes vyskytuje predčasne, medzi 30. a 70. rokom života. Tieto štatistiky si vyžadujú serióznu revíziu kvality ovzdušia.
S podporou WHF a fondu Clean Air Fund analyzovali doktor Mark Miller a profesorka Mariachiara Di Cesare existujúci výskum. Cieľom bolo zachytiť vplyv znečistenia ovzdušia na kardiovaskulárne ochorenia v Afrike.
Prekvapivo bolo iba šesť štúdií, ktoré použili nemocničné údaje na skúmanie vzťahu medzi znečistením ovzdušia a kardiovaskulárnymi ochoreniami, pričom väčšina sa obmedzovala na Južnú Afriku.
Napriek obmedzeným údajom boli súvislosti medzi niekoľkými znečisťujúcimi látkami a úmrtiami na kardiovaskulárne ochorenia jasné.
Presné údaje o znečistení ovzdušia sú kľúčové pre pochopenie jeho vplyvov. Správa WHF o stave srdca vo svete z roku 2024 odhadla, že v 60 percentách afrických krajín dochádza k nárastu úrovne jemných častíc v ovzduší.
Pozemné monitorovacie stanice sú potrebné na lepšie pochopenie znečistenia ovzdušia. Avšak len 24 z 54 afrických krajín v súčasnosti v nejakej miere monitoruje kvalitu ovzdušia – a ani to nepokrýva všetky kľúčové znečisťujúce látky.
Správa zdôrazňuje potrebu legislatívnych zmien. Iba 30 percent afrických krajín je povinných monitorovať kvalitu ovzdušia zákonom a len 18 percent musí informovať verejnosť o výsledkoch.
Medzi rokmi 2018 a 2022 iba jedno percento všetkých medzinárodných rozvojových fondov smerovalo na projekty zamerané na vonkajšie znečistenie ovzdušia.
Ako uvádza agenda OSN, aby došlo k zníženiu počtu predčasných úmrtí spôsobených kardiovaskulárnymi ochoreniami o 33 percent (do roku 2030), musia africké krajiny jednoznačne zlepšiť kvalitu ovzdušia. To si vyžaduje investície do dát, zdravotnej infraštruktúry a kapacít na zmierňovanie znečistenia. Bez opatrení bude zdravie miliónov ľudí naďalej ohrozené.
