Po roku cezhraničného ostreľovania a dvoch mesiacoch otvorenej vojny dnes vstúpila do platnosti dohoda o prímerí medzi Izraelom a libanonským militantným hnutím Hizballáh.
Prímerie, vďaka ktorému sa môžu vrátiť do južného Libanonu utečení civilisti a ktoré pomohli dohodnúť USA s Francúzskom, privítali nielen krajiny v regióne, ale aj Európa, Spojené štáty či Čína.
Hizballáh v prvom vyhlásení po začiatku prímeria uviedol, že bude pokračovať v odboji proti Izraelu a ďalej podporovať Palestínčanov, o samotnom pokoji zbraní sa nezmienil.
Do južného Libanonu, kde v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN pôsobil Hizballáh, sa už začala presúvať libanonská armáda, tá izraelská sa do 60 dní stiahne za hranice. Podľa dostupných informácií pokoj zbraní prevláda, avšak izraelská armáda informovala o niekoľkých incidentoch, keď pri stretoch vojakov s civilistami a členmi hnutia Hizballáh niekoľko ľudí zahynulo a ďalší utrpeli zranenia.
Podľa dohody o prímerí, ktorá začala platiť dnes o 04: 00 miestneho času (3:00 nášho času), na juhu Libanonu južne od rieky Litania po izraelské hranice budú iba libanonskí vojaci a príslušníci misie OSN UNIFIL.
Libanonských vojakov by malo nasadiť asi desaťtisíc. Mierové zbory OSN už uviedli, že sa zmenenej situácii prispôsobujú a že vítajú návrat k rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN, ktorú Hizballáh dlhodobo porušoval. Žiadni izraelskí vojaci sa dnes podľa armády z Libanonu nestiahli; Izrael má na odsun 60 dní.
Prvé tisícky z asi milióna vysídlených obyvateľov Libanonu sa začali vracať na juh krajiny, k rýchlej ceste domov ich podnietil okrem iného predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí.
Izraelská armáda Libanoncov naopak z bezpečnostných dôvodov pred prekotným návratom varovala a ich pohyb od dnešného popoludnia do štvrtkového rána obmedzila. Ľudia nesmú prekračovať rieku Lítanie na juh a tí, ktorí v regióne sú, musia zostať na mieste.
Izrael a Hizballáh sa navzájom varovali, že na porušenie podmienok prímeria odpovedia. Libanonský premiér Nadžíb Mikátí vyzval Izrael, aby plne rešpektoval pokoj zbraní.
Prímerie v krajine, ktorá je od občianskej vojny po desaťročia ochromená, otvára cestu k stabilizácii. Miíkátí, ktorý vedie úradnícku vládu, vyzval na urýchlené vypísanie prezidentských volieb.
Tie si v skorej dobe želá aj Barrí, ktorý stojí na čele vplyvného šiitského hnutia Amal, spojenca Hizballáhu. Taktiež on vidí v prímerí príležitosť na národné zjednotenie Libanonu.
Turecko, Egypt či Irán, ktorý je spojencom Hizballáhu, prímerie privítali. Katar uviedol, že dúfa v podobnú dohodu, ktorá by zastavila vojnu v palestínskom Pásme Gazy, kde izraelská armáda bojuje proti teroristickému hnutiu Hamas.
Hamas medzitým oznámil, že je tiež pripravený uzavrieť s Izraelom dohodu o prímerí a že dohoda z Libanonu je víťazstvom Hizballáhu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz si želá dodržiavanie prímeria všetkými stranami, aby ľudia na oboch stranách hranice mohli opäť žiť v bezpečí. Americký a francúzsky prezident Joe Biden a Emmanuel Macron spoločne uviedli, že pokoj zbraní ochráni Izrael pred hrozbami Iránom podporovaného Hizballáhu a ďalších teroristických skupín operujúcich z Libanonu.
Britský premiér Starmer prímerie ocenil ako čiastočnú úľavu pre civilné obyvateľstvo. O úľave hovoril tiež končiaci šéf diplomacie Únie Josep Borrell. Peking oznámil, že podporuje všetko úsilie, ktoré vedie k mieru.
České ministerstvo zahraničia dohodu o prímerí medzi Izrafelom a Hizballáhom privítalo a uviedlo, že by sa mohla stať základom pre dlhodobé mierové usporiadanie v regióne.
Ešte niekoľko hodín pred prímerím proti sebe izraelská armáda a Hizballáh podnikali údery. Terčom izraelských útokov sa stalo južné predmestie Bejrútu a tiež tri hraničné priechody so Sýriou na severe Libanonu. Hizballáh zase ohlásil vypustenie dronov na vojenské ciele v Tel Avive.
Izraelská armáda začala 1. októbra v južnom libanonskom pohraničí obmedzenú pozemnú operáciu v snahe vytlačiť z tamojších dedín a miest ozbrojené sily Hizballáhu, ktoré odtiaľ bezmála rok ostreľovali sever Izraela na podporu palestínskeho hnutia Hamas útočiaceho proti Izraelu z Pásma Gazy.
Konflikt si od vlaňajšieho októbra vyžiadal v Libanone na 3820 životov, väčšinou z radov členov Hizballáhu. Medzi civilnými obeťami je ale podľa Detského fondu OSN tiež viac ako 200 detí.
Na severe Izraela zomrelo od vlaňajšieho októbra pri ostreľovaní raketami Hizballáhu podľa BBC najmenej 75 ľudí, z toho viac ako polovica boli civilisti, a päť desiatok izraelských vojakov padlo v bojoch na juhu Libanonu.
