Tchaj-pej v pondelok oznámil, že za posledných 24 hodín zaznamenal v okolí Taiwanu 21 čínskych vojenských lietadiel a 15 plavidiel námornej alebo pobrežnej stráže, píše agentúra AFP.
Taiwanské ministerstvo obrany v pondelok vo vyhlásení uviedlo, že za posledných 24 hodín vstúpilo do taiwanskej zóny protivzdušnej obrany (ADIZ) desať čínskych lietadiel a že primerane reagovalo.
Minulý štvrtok čínske vojenské lode a stíhačky obkľúčili Taiwan v rámci cvičení, ktoré Peking označil za skúšku svojej schopnosti zmocniť sa ostrova.
Cvičenia zahŕňali simuláciu útokov na vedúcich predstaviteľov Taiwanu, ako aj na tamojšie prístavy a letiská. Podľa taiwanského ministerstva obrany nasadila Čína do manévrov celkovo 111 vojenských lietadiel a desiatky bojových lodí.
Peking v posledných rokoch zvýšil vojenský tlak na Taiwan a k ostrovu takmer denne vysiela vojenské lietadlá a lode. Podľa odborníkov ide o "taktiku šedej zóny", ktorá sa vyhýba otvoreným vojnovým akciám, ale slúži na vyčerpanie taiwanskej armády.
Nový taiwanský prezident Laj Čching-te v nedeľu vyhlásil, že napriek vojenským cvičeniam je stále pripravený spolupracovať s Čínou.
Peking uviedol, že minulotýždňový inauguračný prejav Laj Čching-teho sa rovnal výzvam na nezávislosť a "tlačil našich krajanov na Taiwane do riskantnej situácie vojny a nebezpečenstva".
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil ani použitie vojenskej sily.
