Poslanci schválili novelu Ústavy, ktorá umožní parlamentu skracovať volebné obdobie. Opozícia zmenu nepodporila, aj keď bez toho by nebolo možné vyvolať predčasné voľby, po ktorých volá. Rozumiete ich postoju?
Ja som sa k tomu vyjadril, že rešpektujem postoj Smeru a Hlasu, ale ja si myslím, že ten zásadný boj sa dnes vedie, aby boli čo najskôr predčasné voľby. Bolo to na hrane, neviem si predstaviť, čo by potom robil aj Smer, aj Hlas, keby neprešla zmena Ústavy. Dnes sa už rokuje o dátume. Verme, že to bude jún, to je reálny termín. Vyzerá to však tak, že všetko speje k tomu, že to bude 30. september. Nech už je to akýkoľvek termín, Slovensko potrebuje nové voľby. Veľa ľudí pochopilo, a vidíme to aj na rôznych prieskumoch, že sa v roku 2020 dali oklamať a je potrebné, aby prišla vláda, ktorá bude riešiť skutočné problémy ľudí, pretože to, čo sa tu deje tretí rok, je len pokus – omyl.
Robert Fico argumentoval, že to nepodporili, lebo tam nebolo zakotvené referendum. Hovorí, že poslanci zobrali ľuďom právo podieľať sa na štátnej moci, lebo nemôžu odvolať parlament referendom. S týmto súhlasíte?
Politika je taká, že kto vládne, rozpráva iné ako ten, kto je v opozícii. Poviem to na príklade Igora Matoviča. Pamätáte si, ako chcel referendum s množstvom otázok, keď sa ho pýtali, kam dáva financie pri riadení štátu? Takisto SaS využila referendum. Dokonca OĽaNO malo v programe, že zníži kvórum pre referendum. Dnes Robert Fico hovorí toto.
Každý, kto vládne, chce dokončiť svoj mandát. Aj keby vláda prišla v zložení Smeru, Hlasu, SNS, tak by sme takisto chceli dovládnuť, veď došlo aj k zmene počas nášho volebného obdobia. Tieto slová vysvetlia oni. Pre mňa je dôležité, že ústavný zákon, ktorý sme chceli presadiť v referende, bol naplnený rozhodnutím Národnej rady. Dnes je možné, aby si Národná rada zmenila, skrátila volebné obdobie, a verím, že voľby, ktoré prídu, ľudia zodpovedne rozhodnú.
Vy ste referendum podporovali, ale pravdupovediac som nezachytila veľkú kampaň z vašej strany. Prečo?
Je to trošku nespravodlivé, pretože asi ste zachytili naše bilbordy, ktorých bolo po celom Slovensku päťsto. Prvé referendum v roku 2020 rozbehla SNS, mali sme 20-tisíc podpisov, vtedy nás Smer aj Hlas odmietli. Začali sme potom so Smerom a s Hlasom robiť druhé referendum, zastavili sme to naše. Toto tretie sme, samozrejme, podporovali aj zberom, aj bilbordovou kampaňou, ktorú, verím, diváci vnímali. Takisto som sa vždy vyjadroval, aby ľudia prišli na referendum.
Treba si uvedomiť, že Slovenská národná strana za tri roky nemá hlavné médiá ako RTVS alebo iné komerčné médiá. Sme v opozícii, takže možno náš hlas nezaznieva tak silno mediálne ako poslanecký. Keď si však pozriete naše sociálne siete, uvidíte, že sme za referendum bojovali. Považujem ho za úspech. Matematika je ľahká, keď ide 60 percent ľudí na voľby, je to 2,6 milióna ľudí, na referendum prišlo zhruba 1,2 milióna, zhruba 97 percent povedalo áno. Mne to dáva predpoklad, že strany, ktoré sú v opozícii, by sa mohli dotknúť 45 až 50 percent volebných výsledkov. Je tu jasná požiadavka na zmenu, verím, že to voľby ukážu.
Na druhej strane je možné, že niektoré z tých strán sa vôbec nedostanú do parlamentu, a teda tieto hlasy prepadnú. Vy ste výsledok referenda označili aj za odkaz voličov opozičným stranám, aby sa spojili. Ako ste prišli k takejto interpretácii?
