Prímerie v Pásme Gazy a dohoda o prepustení rukojemníkov "sú teraz na dohľad", oznámila veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-greenfieldová Bezpečnostnej rade.
Vyzvala tiež 15-členný orgán, aby naliehal na ozbrojencov z palestínskeho teroristického hnutia Hamas na prijatie návrhu vedúceho k postupnému ukončeniu konfliktu, napísala agentúra Reuters.
"Je to rozhodujúci moment pre rokovania o prímerí a pre celý región, a preto by každý člen tejto rady mal naďalej vysielať ostatným aktérom v regióne dôrazné odkazy, aby sa vyhli akciám, ktoré by nás od dokončenia tejto dohody oddialili," uviedla Thomasová-greenfieldová.
Návrh, ktorý minulý týždeň predložili USA, Katar a Egypt, bol podľa Thomasovej-Greenfieldovej v súlade s plánom, ktorý v máji načrtol prezident Joe Biden.
"Izrael návrh prijal. Teraz musí Hamas urobiť to isté, "povedala americká diplomatka Bezpečnostnej rade OSN. "Ako členovia tejto rady musíme vystupovať jednotne a musíme využiť svoj vplyv a naliehať na Hamas, aby návrh prijal," dodala.
Podľa desiatich zdrojov oboznámených s priebehom rozhovorov, ktoré sa skončili minulý týždeň, bráni prímeriu a dohode o rukojemníkoch nezhody ohľadom budúcej vojenskej prítomnosti Izraela v Gaze a ohľadom prepustenia palestínskych väzňov.
Zdroje, medzi ktorými sú aj dvaja predstavitelia Hamasu a traja západní diplomati, Reuters oznámili, že nezhody pramenia z požiadaviek, ktoré Izrael predložil po tom, ako Hamas prijal verziu návrhu predstavenú Bidenom.
Všetky zdroje uviedli, že Hamas je znepokojený najmä najnovšou požiadavkou na pokračujúce rozmiestnenie jednotiek pozdĺž Necarimského koridoru, zóny vytvorenej za tejto vojny a rozdeľujúcej Pásmo Gazy na severnú a južnú časť, a tiež v úzkom hraničnom pásme medzi Gazou a Egyptom známom ako Filadelfský koridor.
Súčasné ovládnutie Filadelfského koridoru dáva Izraelu kontrolu nad Rafáhom, ktorý leží medzi Gazou a Egyptom, a je jediným hraničným priechodom, ktorý nesúsedí s Izraelom.
Hamas vidí, že Izrael zmenil svoje podmienky a parametre "na poslednú chvíľu", a obáva sa, že na akýkoľvek ústupok by reagoval ďalšími požiadavkami, povedal agentúre Reuters jeden zo zdrojov.
Konflikt v Gaze vyvoláva obavy, že sa násilie rozšíri na celý Blízky východ, keďže okrem iného vyvolal niekoľkomesačné strety na hraniciach medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh podporovaným Iránom. Irán tiež hrozí odvetou za zabitie vodcu Hamasu Ismáíla Haníja v Teheráne na konci júla, z ktorého obvinil Izrael.
"Existuje veľmi reálne nebezpečenstvo regionálnej eskalácie," povedala Thomasová-greenfieldová. "Urobme teda všetko, čo je v našich silách, aby sme dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov teraz dotiahli do konca," dodala.
Vojnu v Pásme Gazy vyvolal bezprecedentný teroristický útok Hamasu a jeho spojencov na Izrael, pri ktorom vlani 7. októbra zahynulo na 1200 ľudí, prevažne civilistov. Ďalších zhruba 250 osôb teroristi odvliekli na územie Pásma Gazy.
Predpokladá sa, že v Gaze sa stále nachádza približne 109 rukojemníkov, no panujú obavy, že asi tretina z nich je mŕtva. Izraelská vojenská ofenzíva si odvtedy podľa palestínskych zdrojov vyžiadala v Pásme Gazy životy viac ako 40-tisíc Palestínčanov. Údaj nerozlišuje medzi civilistami a bojovníkmi Hamasu a jeho spojencov.
